|
|
![]() |
| Jedna zo zašlých podôb knižnice | Pobočka na Bulvári | Knižnica pred rekonštrukciou |
-
r. 1919 - Krajská knižnica síce ešte nebola, ale bol prijatý Knižničný zákon, ktorý ukladal obciam Československa povinnosť založiť knižnicu a čo bolo ešte lepšie, stanovil aj výšku príspevku podľa počtu obyvateľov. Ten sa pohyboval od 0,30 halierov až po 1 korunu.
- r. 1924 - Krajská knižnica v terajšej podobe tiež ešte nebola, ale jej predchodkyňa, Mestská verejná knižnica v Žiline, už áno. Oficiálne začala fungovať 15.10.1924, jej prvým knihovníkom bol profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Prvým profesionálnym knihovníkom sa stal v roku 1931 Andrej Hvizdák- Podlučinský, známy robotnícky básnik a publicista.
POROVNAJME SI PRVÝ ROK ČINNOSTI KNIŽNICE s r.2010
| Fondy v roku 1924 - 730 kniž. zväzkov | Počet čitateľov v roku 1924 - 250 |
| Fondy v roku 2010 - xxx xxxniž.zväzkov | Počet čitateľov v roku 2010 - xxxxx |
| Počet výpožičiek v roku 1924 ..................... 5 040 | ||
| Počet výpožičiek v roku 2010 ..................... xxx xxx |
| Rozpočet v roku 1924 - 18 000 korún | Zápisné v r. 1924 - 1 koruna |
| Rozpočet v roku 2010 - xxxxxx € |
Zápisné v r. 2010 - xx € |
-
r. 1952 - po takpovediac "hluchom" vojnovom a povojnovom období, kedy knižnica stagnovala a skončila takmer zatvorená, tento rok priniesol oživenie knižničnej činnosti v Žiline vďaka založeniu Krajskej knižnice. V hoteli Slovan knižnica disponovala piatimi miestnosťami a pre verejnosť otvorená bola 7. januára 1955. jej riaditeľom bol Jozef Páv. O rok mala knižnica pobočky po celom meste i v jeho okrajových častiach. Najkrajšia bola v hoteli Astória.
Pekné priestory boli aj na Studničkách, kde bola veľká, dobre vybavená čitáreň, otvorená denne až do 22. hodiny. -
r.1960 - krajská knižnica v súvislosti s územnou reorganizáciou zaniká a z jej základov vyrastá Okresná knižnica v Žiline. Stáva sa ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v celom okrese. Postupne vznikli nové odborné oddelenia /metodické a bibliografické/, ktoré plnili regionálne funkcie v sieti ľudových knižníc. Pre obecné knižnice sa od r.1964 realizoval ústredný nákup kníh.
Základné knižničné ukazovatele stále stúpali, knižnica už mala vyše 30 zamestnancov a pobočky v rôznych častiach mesta. Najviac ich bolo v r. 1989 - až 24. Zaspomínajme si aspoň na dve:
![]() |
![]() |
| Predovšetkým za beletriou prichá- dzali čitatelia na Bulvár... |
...študenti nachádzali odbornú literatúru na tzv.Politickom odd. |
-
r. 1991 - riadenie okresnej knižnice prechádza pod Ministerstvo kultúry, riadenie miestnych knižníc pod samosprávu. Pre obecné a mestské knižnice to malo negatívne dôsledky, z ktorých sa knižnice nedostali doteraz. Do horšej finančnej situácie sa dostáva i okresná knižnica. Navyše, veľká rozdrobenosť služieb v pobočkách sa začína prejavovať ako obmedzujúca.
-
r. 1995 - knižnica získava vysnívaný centrálny objekt na Bernolákovej ulici č.47. Vďaka Ministerstvu kultúry SR bola čoskoro realizovaná debarierizácia objektu. Pracovníci a používatelia však netušia, že ich čaká jedno nemilé prekvapenie - pretekajúca strecha.
Po rokoch boja s vodou a topiacim sa snehom sa podarilo uskutočniť nadstavbu objektu, čím knižnica získala nielen ochranu pred jedným z prírodných živlov, ale aj nové priestory pre multimediálnu študovňu, oddelenie literatúry pre deti a mládež a odborné oddelenia. Začala sa písať ďalšia kapitola modernej histórie knižnice.
80 ROKOV ŽILINSKEJ KNIŽNICE - 89kb [DOWNLOAD]





