Z histórie

bývala podoba knižnice
Jedna z bývalých podôb knižnice
pobočka na Bulvári
Pobočka na Bulvári
knižnica pred rekonštrukciou
Knižnica pred rekonštrukciou

 

 

 

 

 

r. 1919  –  Krajská knižnica síce ešte nebola, ale bol prijatý Knižničný zákon, ktorý ukladal obciam Československa povinnosť založiť knižnicu a čo bolo ešte lepšie, stanovil aj výšku príspevku podľa počtu obyvateľov. Ten sa pohyboval od 0,30 halierov až po 1 korunu.

r. 1924  – Krajská knižnica v terajšej podobe tiež ešte neexistovala, ale jej predchodkyňa, Mestská verejná knižnica v Žiline, už áno. Oficiálne začala fungovať 15.10.1924, jej prvým knihovníkom bol profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Prvým profesionálnym knihovníkom sa stal v roku 1931 Andrej Hvizdák-Podlučinský, známy robotnícky básnik a publicista.

r. 1952  Po takpovediac „hluchom“ vojnovom a povojnovom období, kedy knižnica stagnovala a takmer skončila svoju činnosť, priniesol tento rok oživenie knižničnej činnosti v Žiline, vďaka založeniu Krajskej knižnice. V hoteli Slovan knižnica disponovala piatimi miestnosťami a pre verejnosť otvorená bola 7. januára 1955. Jej riaditeľom bol Jozef Páv. O rok mala knižnica pobočky po celom meste i v jeho okrajových častiach. Najkrajšia bola v hoteli Astória. Pekné priestory boli aj na Studničkách, kde bola veľká, dobre vybavená čitáreň, otvorená denne až do 22. hodiny.

r. 1960 – Krajská knižnica v súvislosti s územnou reorganizáciou zanikla a na jej základoch vyrástla Okresná knižnica v Žiline. Stala sa ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v celom okrese. Postupne vznikli nové odborné oddelenia (metodické a bibliografické), ktoré plnili regionálne funkcie v sieti ľudových knižníc. Pre obecné knižnice sa od r. 1964 realizoval ústredný nákup kníh.

Základné knižničné ukazovatele stále stúpali, knižnica už mala vyše 30 zamestnancov a pobočky v rôznych častiach mesta. Najviac ich bolo v r. 1989 – až 24. Zaspomínajme si aspoň na dve:

pobočka Bulvár
Beletriu čítali predovšetkým na Bulvári.
politické oddelenie
Odborná literatúra na Politickom odd.

 

 

 

 

 

r. 1991 – Riadenie okresnej knižnice prešlo pod Ministerstvo kultúry, riadenie miestnych knižníc pod samosprávy. Pre obecné a mestské knižnice to malo negatívne následky, z ktorých sa niektoré knižnice nespamätali doteraz. Do horšej finančnej situácie sa dostala i Žilinská okresná knižnica. Navyše, veľká rozdrobenosť služieb na pobočkách sa začala prejavovať ako obmedzujúca.

r. 1995  Knižnica získala vysnívaný centrálny objekt na Bernolákovej ulici č.47. Vďaka Ministerstvu kultúry SR bola čoskoro realizovaná debarierizácia objektu. Pracovníci a používatelia však netušili, že ich čaká jedno nemilé prekvapenie – pretekajúca strecha.

Po rokoch boja s vodou a topiacim sa snehom sa podarilo uskutočniť nadstavbu objektu, čím knižnica získala nielen ochranu pred jedným z prírodných živlov, ale aj nové priestory pre realizáciu podujatí, úsek literatúry pre deti a mládež a odborné oddelenia. Začala sa písať ďalšia kapitola modernej histórie knižnice.

r.1997 – Krajská štátna knižnica v Žiline bola vyňatá zo Severopovažského kultúrneho centra a dovtedajšie funkcie knižnice (okresná pre okresy Žilina a Bytča a mestská pre mesto Žilina) sa rozšírili o funkciu krajskej knižnice pre Žilinský kraj.

r. 2002 – priniesol knižnici opäť organizačnú zmenu a nového zriaďovateľa. Dňom 1. apríla 2002 prešla knižnica z dlhoročného riadenia štátom do samosprávneho prostredia. Jej novým zriaďovateľom sa stal novovzniknutý Žilinský samosprávny kraj. V tejto súvislosti zmenila svoj názov na Žilinská knižnica a v roku 2008 na základe požiadavky zriaďovateľa opäť zmenila názov na Krajská knižnica v Žiline.

V zmysle novej zriaďovacej listiny knižnica pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup k informáciám. Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým, metodickým a odborno-poradenským strediskom pre regionálne knižnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Martine a pre mestské a obecné knižnice v okresoch Žilina a Bytča. Zabezpečuje zároveň úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti v kraji, s koordináciou bibliografickej a edičnej činnosti, naďalej plní aj funkciu mestskej knižnice pre mesto Žilina.