


r. 1919 – Krajská knižnica síce ešte nebola, ale bol prijatý Knižničný zákon, ktorý ukladal obciam Československa povinnosť založiť knižnicu a čo bolo ešte lepšie, stanovil aj výšku príspevku podľa počtu obyvateľov. Ten sa pohyboval od 0,30 halierov až po 1 korunu.
r. 1924 – Krajská knižnica v terajšej podobe tiež ešte neexistovala, ale jej predchodkyňa, Mestská verejná knižnica v Žiline, už áno. Oficiálne začala fungovať 15.10.1924, jej prvým knihovníkom bol profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Prvým profesionálnym knihovníkom sa stal v roku 1931 Andrej Hvizdák-Podlučinský, známy robotnícky básnik a publicista.
r. 1952 – Po takpovediac „hluchom“ vojnovom a povojnovom období, kedy knižnica stagnovala a takmer skončila svoju činnosť, priniesol tento rok oživenie knižničnej činnosti v Žiline, vďaka založeniu Krajskej knižnice. V hoteli Slovan knižnica disponovala piatimi miestnosťami a pre verejnosť otvorená bola 7. januára 1955. Jej riaditeľom bol Jozef Páv. O rok mala knižnica pobočky po celom meste i v jeho okrajových častiach. Najkrajšia bola v hoteli Astória. Pekné priestory boli aj na Studničkách, kde bola veľká, dobre vybavená čitáreň, otvorená denne až do 22. hodiny.
r. 1960 – Krajská knižnica v súvislosti s územnou reorganizáciou zanikla a na jej základoch vyrástla Okresná knižnica v Žiline. Stala sa ústredím metodickej, bibliografickej a informačnej činnosti v celom okrese. Postupne vznikli nové odborné oddelenia (metodické a bibliografické), ktoré plnili regionálne funkcie v sieti ľudových knižníc. Pre obecné knižnice sa od r. 1964 realizoval ústredný nákup kníh.
Základné knižničné ukazovatele stále stúpali, knižnica už mala vyše 30 zamestnancov a pobočky v rôznych častiach mesta. Najviac ich bolo v r. 1989 – až 24. Zaspomínajme si aspoň na dve:


r. 1991 – Riadenie okresnej knižnice prešlo pod Ministerstvo kultúry, riadenie miestnych knižníc pod samosprávy. Pre obecné a mestské knižnice to malo negatívne následky, z ktorých sa niektoré knižnice nespamätali doteraz. Do horšej finančnej situácie sa dostala i Žilinská okresná knižnica. Navyše, veľká rozdrobenosť služieb na pobočkách sa začala prejavovať ako obmedzujúca.
r. 1994 – Knižnica získala vysnívaný centrálny objekt na Bernolákovej ulici č.47. Vďaka Ministerstvu kultúry SR bola čoskoro realizovaná debarierizácia objektu. Pracovníci a používatelia však netušili, že ich čaká jedno nemilé prekvapenie – pretekajúca strecha.
Po rokoch boja s vodou a topiacim sa snehom sa podarilo uskutočniť nadstavbu objektu, čím knižnica získala nielen ochranu pred jedným z prírodných živlov, ale aj nové priestory pre realizáciu podujatí, úsek literatúry pre deti a mládež a odborné oddelenia. Začala sa písať ďalšia kapitola modernej histórie knižnice.
r.1997 – Krajská štátna knižnica v Žiline bola vyňatá zo Severopovažského kultúrneho centra a dovtedajšie funkcie knižnice (okresná pre okresy Žilina a Bytča a mestská pre mesto Žilina) sa rozšírili o funkciu krajskej knižnice pre Žilinský kraj.
r. 2002 – priniesol knižnici opäť organizačnú zmenu a nového zriaďovateľa. Dňom 1. apríla 2002 prešla knižnica z dlhoročného riadenia štátom do samosprávneho prostredia. Jej novým zriaďovateľom sa stal novovzniknutý Žilinský samosprávny kraj. V tejto súvislosti zmenila svoj názov na Žilinská knižnica a v roku 2008 na základe požiadavky zriaďovateľa opäť zmenila názov na Krajská knižnica v Žiline.
V zmysle novej zriaďovacej listiny knižnica pôsobí ako kultúrna, informačná, vedecká a vzdelávacia inštitúcia, poskytujúca v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecný a neobmedzený prístup k informáciám. Je koordinačným, vzdelávacím, štatistickým, metodickým a odborno-poradenským strediskom pre regionálne knižnice v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a v Martine a pre mestské a obecné knižnice v okresoch Žilina a Bytča. Zabezpečuje zároveň úlohy spojené s dokumentovaním stavu a rozvojom knižnično-informačných služieb verejnosti v kraji, s koordináciou bibliografickej a edičnej činnosti, naďalej plní aj funkciu mestskej knižnice pre mesto Žilina.